História ekológie

Prvý primárny hliník v Žiari nad Hronom, resp. v celom vtedajšom Československu bol vyrobený 29. 8. 1953 v Závode Slovenského národného povstania (ZSNP).

Od spustenia výroby 15. augusta 1953 do odstavenia poslednej Söderbergovej pece 15. februára 1996 bolo v ZSNP vyrobených 2 345 221 ton hliníka.

V starej elektrolýze ZSNP sa využívala Söderbergova technológia. Je založená na postupnom vypaľovaní anódovej hmoty teplom, vznikajúcim v procese elektrolytickej výroby hliníka. Táto technológia bola z hľadiska dopadov na životné a pracovné prostredie veľmi nevhodná. Pri vypaľovaní anódovej hmoty a nedostatočnom odsávaní splodín filtračnými zariadeniami unikali do okolia enormné objemy dechtov a fluóru. Negatívne dopady využívania Söderbergovej technológie mali vplyv na celé okolie. Pohoria v okolí ZSNP totiž výrazne ovplyvňujú smer vetrov. Prevláda východné prúdenie od Vtáčnika a severozápadné prúdenie od Štiavnických vrchov. Na bezvetrie pripadá až jedna tretina dní v roku. Kotlina sa vtedy zle prevetráva, čo malo za následok vznik inverzie a nepriaznivé meteorologické podmienky vzhľadom na znečistenie prízemnej vrstvy ovzdušia priemyselnými emisiami.

Na flóre a faune v blízkosti znečisťujúcich zdrojov sa už po krátkom čase začali prejavovať nepriaznivé účinky emisií. Výrazne boli postihnutí aj obyvatelia priľahlej dediny Horné Opatovce, ktorí sa museli presťahovať do okolitých, menej postihnutých obcí.

Oxid hlinitý ako základná surovina na výrobu primárneho hliníka sa od roku 1957 vyrábal z nakupovaného bauxitu v prevádzke kysličnikáreň. Tento proces zanechal na životnom prostredí ďalšie negatívne následky v podobe kalového poľa s vysokým obsahom lúhu a alkalických vôd. Priesaky týchto látok a následné znehodnocovanie podzemných vôd boli eliminované vybudovaním podpovrchovej bentonitovej steny okolo objektu, ktorá bola dokončená v roku 1997.